Michael Jackson - János Juhani Nagy
Keď Joe Jackson pomaly prichádzal zo stanice domov, dvestotisícové mesto už spalo. Medzi ošarpanými domami černošskej štvrte sa rozhostilo bezútešené ticho. Preto keď vošiel do domu, zarazil ho akýsi plačlivý zvuk. Nerozsvietil a zamieril ta, odkiaľ vzlykot prichádzal, už na polceste vedel, že je to posteľ najmenšieho syna Michaela. (pozn. opisovatele nebyl na světě Randy ani Janet, takže mu mohlo být tak 2-3roky.)
Chlapec nespal a prehadzoval sa z jednej strany na druhú, a keď mu otec ohmatal čelo, na dlani zacítil vlhkosť potu.
- Michael, čo je ti? – spýtal sa chlácholivo.
Chlapec si položil hlavu do otcovho lona a hlasno sa rozplakal. Asi sa mu snívalo niečo zlé, a keď sa v tmavej izbe prebudil, jeho strach sa ešte vystupňoval. Najlepším liekom bol teraz povzbudivý hlas tatka Joea.
- no, už je dobre – pohladkal drobčeka po hlave, - veď sa nič nestalo. -
Vôbec nič sa nestalo. – Koniec vety sa nebadane ako v spirituáli pretiahol, melodicky zvlnil a šepkajúci hlas nadobudol cituplné prízvuky. Potichu spieval ďalej. Chlapec sa upokojil a ožil, posadil sa na posteli a díval sa na otca pohľadom plným zvedavého očakávania.
Joe Jackson rozsvietil malú lampu a v bledožltom svetelnom kruhu uprostred dlážky mu v sprievode rytmických pohybov spieval:
„Zavri už očká,
veď je tu noc,
nad tebou, Michael,
zlo nemá moc!“
Oči dieťaťa zažiarili, skrivené kútiky úst sa mu roztiahli do úsmevu. Zaleskli sa drobné perleťové zuby. Pohľad na usmiateho drobčeka otca rozveselil, takže ešte zanietenejšie pokračoval v začatom sóle. Zavrel oči, improvizoval, zvrtol sa okolo vlastnej osi, stupňoval rytmus do tichého dupotu. Neprešla ani minúta a malý Michael už cupital vedľa neho, stúpal dopredu a dozadu, hornou časťou tela sa nakláňal doprava a doľava a tenučkým hláskom sa pokúšal pripojiť k otcovmu zamatovému barytónu.
Dvojčlenný chór bol čoraz veselší a hlasnejší. Dve hlavy a osem končatín sa s oduševnením natriasali:
„Oudedum tam-tam
čosi som zahliadol
oudedum, tam, tam..“
- A vy čo tu vyvádzate?
Vo dverách stála Katherine v nočnej košeli a s rozospatou tvárou. Roku mala na kľučke, v očiach sa jej zračilo prekvapenie.
- Chcel som Michaela uspať – povedal rozpačito Joe Jackson a hanblivo sa pobral z izby.
....
Odvtedy uplynulo viac ako štvrť storočia. Michael Jackson bol príliš malý na to, aby si tento večer zapamätal, vo svojej autobiografii Moonwalk (Mesačná prechádzka) ho vôbec nespomína. Ale Katherine a Joe sa dlho nevedeli vymaniť spod vplyvu onej scény. V tú noc sa zhovárali o Michaelovi ešte celé hodiny. Matka si spomenula aj na to, že už ako dojča sa rád hojdával v kolíske a v pohyboch telíčka bolo badať náznaky rytmu.
Joe Jackson zaspal s presevedčením, že čoskoro sa so žeriavnickou kombinézou oceliarní rozlúči. V tú noc sa mu snívalo o spiavajúcich a tancujúcich trpaslíkoch. Mal pekný sen.
Kým sa Randy a Janet nenarodili, najmanším dieťaťom bol Mike. Pýcha rodiny. Miláčik susedov a príbuzných. Buclatý, roztomilý s veľkou kučeravou hlavou a očami ako uhoľ.
Komentáře
Přehled komentářů
Jak sem si to přečetlůa uvědomila sem si jak musel být roztomilí. Ale to že si nic nepamatoval buch mu věřila vždyt jak nacvičobal V Jackson 5 byl hodně byt právě vlastním otcem. Je mi ho líto když si tak vspomenu jaké to asi pro něj bylo. Hrozná představa... ale musel být jak říkám roztomilí když byl chloubou sousedů
Mike jako málí miminko
(Nikola, 23. 9. 2010 19:23)